Ďalší z výnimočných koncertov 4. ročníka festivalu Hudobná jar v Zlatých Moravciach, ktorý organizuje občianske združenie Musica Cordis, sa koná 21. mája o 16:00 v MSKŠ Zlaté Moravce. Čo nás čaká a čím prekvapuje dramaturgia koncertu ?
Židovské piesne
Tradičný pozdrav šalom alejchem otvára súbor dvanástich skladieb, zaznamenaných v lete roku 2020 v malackej synagóge (dnes sídle Základnej umeleckej školy). Dramaturgia tejto kontemplácie židovskej hudby je výsledkom spolupráce medzi Jurajom Adamuščinom, Gregorom Regešom a Komorným orchestrom ZOE. Striedajú sa v nej piesne pochádzajúce zo sakrálnej tradície, prednášané vždy v hebrejčine, so svetskými piesňami v bežnom jazyku aškenázskych Židov jidiš. Slovensko bolo jedným z regiónov, do ktorého sa aškenázski Židia sťahovali pri migrácii na východ od Svätej rímskej ríše koncom stredoveku. Tak ako na iných slovanských územiach východnej Európy, aj na Slovensku zanechali bohaté stopy svojej farbistej kultúry, či už duchovnej, literárnej, výtvarnej alebo hudobnej. Aškenázi plynule striedali hebrejčinu s jidiš podľa toho, či sa venovali náboženským alebo svetským činnostiam. V projekte Židovské piesne sa taktiež plynule strieda duchovná meditácia v dvoch zme siach piesní (Hebrejské piesne a Piesne pokoja), spájajúcich tradičné a umelé nápevy, so zľudovenými piesňami dojímavo tlmočiacimi momenty zo života „obyčajných“ ľudí (Kabát abecedy, Piesne nádeje, Her nor…, Margaritkelech a iné).
Výnimočné postavenie v programe koncertu majú dve piesne – Hinter den vigale a Bin ich mir šojn vider. Zachovali sa ústnou tradíciou vďaka pánovi Ottovi Šimkovi, ktorý ich zaspieval a zahral na klavíri Jurajovi Adamuščinovi. Naučil sa ich roku 1943 v pracovnom tábore vo Vyhniach od pána Lilienfelda z Poľska, ktorý bol vo svojej vlasti učiteľom. Prvá z piesní je pritom variantom refrénu slávnej piesne Rožinkes mit mandlen od Abrahama Goldfadena.
Upravovateľmi piesní sú traja slovenskí skladatelia (Adrián Harvan, Gregor Regeš, Peter Zagar), čo súboru nahrávok dáva ďalší rozmer – rozmer vzťahu slovenských hudobníkov dneška k dedičstvu mnohonárodnostnej minulosti ich regiónu. Úpravy síce vznikali pri rôznych príležitostiach a pre rôzne kombinácie nástrojov, teraz však zaznievajú v jednotnej zvukovej verzii, vytvorenej pre tento projekt.
Ako intermezzá sú do programu zaradené skladby švajčiarsko-amerického skladateľa Ernesta Blocha (1880 – 1959), napísané v rozmedzí rokov 1923 a 1925. Modlitba pochádza z trojčasťového cyklu Zo židovského života pre violončelo a klavír a v mnohých inštrumentálnych verziách je dodnes jednou z Blochových najhranejších skladieb. Tlmenú krásu nočnej meditácie striedajú dve časti z cyklu Krajiny – časť Alpestre evokuje zvuk alpských rohov a v divokom tanci časti Tongataboo počujeme ozveny folklóru tichomorského ostrova Tongatapu.
Juraj Adamuščin (* 1979) sa narodil v Bardejove. V rokoch 2005 – 2011 študoval spev na Konzervatóriu v Bratislave v triede Dagmar Podkamenskej-Bezačinskej. Zúčastnil sa na majstrovských kurzoch Antonia Carangela, Nicolausa Hillebrandta a Magdalény Blahušiakovej. V rokoch 2005 až 2013 bol členom Slovenského filharmonického zboru, s ktorým účinkoval na viacerých európskych koncertných a operných pódiách. V súčasnosti ako sólista spolupracuje s komornými zostavami v produkciách zameraných najmä na chrámovú a etnickú hudbu (Komorný orchester ZOE, Preßburger Klezmer Band).
